Očkovanie Pre Deti - Pomôcka Pri Rozhodovaní

Očkovanie pre deti - pomôcka pri rozhodovaní

Denne prichádzame do styku s veľkým počtom baktérií a vírusov. Väčšina z nich na nás pôsobí málo, iná vôbec. Existujú ale aj patogény, ktoré môžu spôsobiť vážne infekcie. Choroby ako osýpky, obrna a tetanus môžu mať vážne komplikácie a môžu mať dlhodobé následky alebo dokonca byť smrteľné. Týmto rizikám sa dá vyhnúť očkovaním.

navigácia

• Pokračovať v čítaní
• viac na túto tému
• Rady, súbory na stiahnutie a nástroje

• Očkovanie: ochrana spoločnosti
• Poradenstvo pri individuálnom očkovaní
• Očkovať, áno alebo nie?

Očkovanie: ochrana spoločnosti

Očkovanie chráni očkovanú osobu (individuálna ochrana). Mnohé ochranné očkovania, napríklad očkovanie proti osýpkam, navyše zaisťujú nepriamu ochranu neimunitných ľudí, pretože sa zabráni šíreniu infekcií (ochrana komunity). Očkovanie nie je preto iba aktom osobnej zodpovednosti, ale aj dobrovoľným aktom solidarity s cieľom chrániť vnímavých členov našej spoločnosti, ktorí nemôžu byť chránení očkovaním (napr. Kojenci alebo ľudia so zníženou imunitou).

S otázkou očkovania sú rodičia konfrontovaní najneskôr do tretieho mesiaca života dieťaťa. Niektorí si nie sú istí, či je očkovanie skutočne nevyhnutné. Koniec koncov - často sa to týka námietok - očkovanie môže mať aj vedľajšie účinky. Nie je lepšie nechať ich prekonať údajne „neškodné“problémy s prerezávaním zubov?

Pretože dnešní rodičia už nepoznajú mnoho chorôb, ktorým sa dá predísť očkovaním, úcta k týmto chorobám poklesla. Vďaka očkovaniu už detská obrna v Rakúsku neexistuje, tetanus sa stal zriedkavosťou a bakteriálna meningitída spôsobená Haemophilus influenzae typu B sa v Rakúsku prakticky nevyskytuje. Je tiež potrebné poznamenať, že takzvané detské choroby, ako sú osýpky, príušnice alebo čierny kašeľ, nie sú v žiadnom prípade neškodné a môžu postihovať ľudí všetkých vekových skupín. Ochorenia, ktorým sa dá predísť očkovaním, môžu byť spojené s vážnymi komplikáciami (napr. Poškodenie mozgu, paralýza, slepota a hluchota) až so smrťou. Očkovanie môže zabrániť týmto chorobám a ich následnému poškodeniu.

Poradenstvo pri individuálnom očkovaní

Očkovanie je nevyhnutnou súčasťou prevencie mnohých závažných infekčných chorôb. Preto v Rakúsku existujú očkovacie odporúčania podľa rakúskeho očkovacieho plánu, ktoré každoročne vyhodnocuje národná očkovacia komisia podľa súčasného stavu vedomostí a v prípade potreby sa upravuje. Najdôležitejšou kontaktnou osobou pre akékoľvek otázky je lekár. Jeho informačná povinnosť je dokonca upravená zákonom. Preto pred každým očkovaním musí informovať očkovanú osobu alebo rodičov / zákonného zástupcu očkovanej osoby o chorobe, ktorej sa má predchádzať, a výhodách alebo možných vedľajších účinkoch alebo komplikáciách očkovania. Lekár by mal navyše vysvetliť typ vakcíny, trvanie ochrany očkovaním a následné a preočkovacie očkovania. Individuálne rozhodnutie pre alebo proti očkovaniu závisí nakoniec od očkovanej osoby alebo od jej rodičov / zákonného zástupcu.

Očkovať, áno alebo nie?

O otázke „očkovať, áno alebo nie?“Sa v Rakúsku horko diskutuje, pretože v tejto krajine nie je povinné očkovanie. Ktokoľvek môže odmietnuť očkovanie pre seba alebo svoje dieťa bez uvedenia dôvodu. Je na rodičoch, aby dali svoje deti včas zaočkovať.

Poznámka Podľa Dohovoru OSN z 20. novembra 1989 majú deti právo na najlepšiu zdravotnú starostlivosť. Patrí sem aj ochrana pred chorobami, ktorým sa dá zabrániť očkovaním.

O očkovaní je veľa informácií a poloprávd. Mnoho rodičov je preto rýchlo zmätených. Neškodí očkovanie deťom viac ako škodí? Prečo by som mal mať svoje dieťa zaočkované proti infekčným chorobám, ktoré už boli eradikované? Sú očkovania skutočne bezpečné? Inštitút Roberta Kocha spolu s Inštitútom Paula Ehrlicha porovnali najčastejšie námietky proti očkovaniu s tvrdými faktami. Odpovede by mali pomôcť pri klasifikácii tvrdení a pri získavaní predstavy o výhodách očkovania. Tu sú zhrnuté a doplnené najdôležitejšie body diskusie:

1. práca: Očkovanie z dlhodobého hľadiska nechráni

To, či sa očkovanie musí opakovať alebo nie, sa líši od vakcíny k vakcíne. Čím intenzívnejšie sa musí imunitný systém vysporiadať s patogénom, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ho obranný systém tela rozpozná, keď neskôr prenikne. Obzvlášť očkovanie živými vakcínami má podobne silný vplyv na imunitný systém ako prežitá infekcia, ale bez vystavenia ľudí rizikám choroby. Napríklad, ak dieťa dostane dve kombinované injekcie proti osýpkam, príušniciam a ružienke (MMR), predpokladá sa, že imunitná ochrana bude trvať celý život. Iná situácia je pri tetane, záškrte, obrne alebo čiernom kašli. Očkovanie proti týmto infekčným chorobám poskytuje ochranu iba na niekoľko rokov a malo by sa pravidelne obnovovať podľa národných odporúčaní.

Kvôli dočasnému účinku vakcíny sa však nedá predpokladať, že bude menej účinná, pokiaľ sa vakcína drží v odporúčaných intervaloch. Podľa odporúčaní by sa malo očkovať. Ak dôjde k vynechaniu posilňovacej dávky, každé očkovanie by sa malo dokončiť čo najskôr.

Poznámka Ani ľudia, ktorí už infekčné ochorenie prežili, nie sú - v závislosti od ochorenia - niekedy natrvalo imunní voči tejto chorobe! Napríklad môžete dostať čierny kašeľ niekoľkokrát v živote.

2. práca: My rodičia sme si v detstve prešli týmito chorobami a dostali sme sa nimi dobre

Je pravda, že infekčné choroby sa môžu liečiť bez následkov. Avšak aj údajne „neškodné“choroby z detstva môžu byť v určitých prípadoch veľmi dramatické. Najlepšie príklady sú osýpky alebo príušnice: Asi u 1 z 1 000 detí, u ktorých sa vyvinú osýpky, sa vyskytne osýpková encefalitída.

(Zápal mozgu). To často vedie k trvalému poškodeniu mozgu a je dokonca smrteľné asi v každom štvrtom prípade. Okrem toho ako zriedkavý dlhodobý následok (1 prípad na 5 000 - 10 000 infekcií) existuje vždy smrteľná subakútna sklerotizujúca panencefalitída (SSPE). Ak deti ochorejú do piatich rokov, riziko vzniku SSPE neskôr sa výrazne zvyšuje (17-násobne). Potom je to 1: 1 700 až 1: 3 300 infekcií osýpok. U detí, u ktorých sa osýpky objavia v prvom roku života, je najvyššie riziko okolo 1: 600. Osýpky navyše oslabením imunitného systému spôsobujú zvýšené riziko úmrtia na iné infekčné choroby, ktoré trvá niekoľko rokov.

Komplikáciou príušníc u chlapcov je zápal semenníkov, ktorý môže viesť k problémom s plodnosťou. U piatich až desiatich percent ochorení príušníc sa vyskytuje aj zápal mozgových blán / mozgu, ktorý môže spôsobiť trvalé poškodenie. Väčšinou môže týmto komplikáciám zabrániť očkovanie.

U tehotných žien, ktoré nie sú imúnne voči tomuto infekčnému ochoreniu, môže rubeola spôsobiť závažné malformácie nenarodeného dieťaťa; aj tu je očkovanie účinné v rámci prevencie.

Poznámka Očkovanie ponúka príležitosť trénovať imunitný systém na neškodného súpera. Infekcie môžu naopak spôsobiť zdravotné komplikácie a dokonca viesť k smrti. Ďalej je potrebné vziať do úvahy, že v minulosti neexistovala možnosť očkovania proti mnohým infekčným chorobám.

3. práca: Dojčené deti nemusia byť očkované, pretože protilátky dostávajú do materského mlieka

Protilátky sa v skutočnosti prenášajú do nenarodeného dieťaťa krvou počas tehotenstva, a preto má zmysel aktualizovať stav očkovania skôr, ako dôjde k tehotenstvu („pripraviť sa na tehotenstvo“). S materským mliekom dostáva dieťa ďalšie protilátky. Jeden hovorí o takzvanej ochrane hniezda, ktorá je iba podporou imunitného systému dieťaťa v prvých mesiacoch života. Nie je však dostatočne komplexný na ochranu pred určitými infekciami.

Matka môže ďalej prenášať iba tie protilátky proti chorobám, ktoré si sama prekonala alebo proti ktorým bola očkovaná. Okrem toho sa výslovne odporúča očkovanie matky proti chrípke počas tehotenstva, rovnako ako súčasné očkovanie proti čiernemu kašľu.

Poznámka Ochrana hniezda je zle vyvinutá, najmä u predčasne narodených detí, takže tieto deti majú prospech najmä z očkovania.

Diplomová práca 4: Imunitný systém dieťaťa je ohromený mnohými očkovaniami a viacnásobnými očkovaniami

Mnoho rodičov sa obáva, že by imunitný systém dieťaťa mohol byť zaťažený viacerými vakcínami (kombinovanými vakcínami). V skutočnosti sú deti konfrontované s podstatne menším počtom vakcínových antigénov ako kedysi. Vakcínové antigény sú zložky vakcín, proti ktorým sa nakoniec vytvárajú ochranné protilátky. V 80. rokoch minulého storočia dostalo deti vtedajšie vakcíny o niečo viac ako 3 000 antigénov a v roku 2015 sa v súčasnosti používaných vakcínach nachádza v priemere niečo viac ako 200 antigénov. Za predpokladu priemerného počtu B buniek v krvi, ktoré hrajú hlavnú úlohu v imunitnej reakcii na vakcíny, by mohol imunitný systém účinne reagovať a chrániť súčasne 10 000 vakcín.

Poznámka: Šesťnásobné očkovanie je často kritizované za to, že hepatitída B sa prenáša hlavne pohlavným stykom. K prenosu však môže dôjsť aj nepriamo prostredníctvom kontaminovaných predmetov (napr. U dojčiat). K prenosu môže dôjsť aj prostredníctvom krvavých kontaktov - napríklad v súvislosti s malými zraneniami a krvným kontaktom. Pretože hepatitída B má u dojčiat takmer vždy chronický priebeh (s vysokým rizikom rozvoja cirhózy pečene a / alebo rakoviny pečene neskôr), sú obzvlášť ohrozené deti.

5. téza: Deti by sa mali očkovať až v neskoršom veku, keď je ich organizmus stabilnejší

Očkovanie sa môže uskutočniť alebo sa môže vykonať v ktoromkoľvek veku. Niektoré infekcie, ako napríklad čierny kašeľ, postihujú deti silnejšie ako staršie deti, a preto je mimoriadne dôležitá včasná ochrana. Ak sú deti mladšie ako šesť mesiacov s infekciou čiernym kašľom, v približne 25 percentách prípadov sa vyskytujú komplikácie ako zápal pľúc alebo zlyhanie dýchania. Potom miera komplikácií klesne na zhruba päť percent. Počet bakteriálnych meningitíd je tiež najvyšší u dojčiat, a preto je dôležitá včasná ochrana pred Haemophilus influenzae B, pneumokokmi a meningokokmi.

Stanovenie ochrany proti očkovaniu navyše vyžaduje čas. Napríklad dieťa potrebuje po očkovaní určitý čas a pri niektorých očkovaniach dokonca niekoľko dávok, kým sa vyvinie komplexná ochrana pred daným ochorením.

Téza 6: Aj napriek očkovaniu môžete ochorieť

To je správne. Očkovanie nevedie k imunitnej reakcii stopercentne. U malej časti populácie sa po očkovaní nevyvinie imunita. Títo ľudia preto môžu ochorieť, aj keď sú očkovaní. Očkovanie však môže významne znížiť pravdepodobnosť ochorenia. Ak je však okolo týchto ľudí chránených dostatok ľudí, majú z ochrany komunity prospech a neochorejú. Okrem toho existujú očkovania, ktoré zabraňujú obzvlášť závažným ochoreniam.

7. práca: Prečo by som mal svoje dieťa očkovať proti chorobám, ktoré sa u nás už nevyskytujú

Existujú infekčné choroby, ktoré sa v Rakúsku nevyskytujú už mnoho rokov, napríklad obrna (skrátene polio). Európska únia bola WHO v roku 2002 vyhlásená za oblasť bez obrny. To je však už výsledok očkovacích programov. Pokiaľ však choroba nebude odstránená na celom svete, je možné ju znovu zaviesť. Ak proti nej nebude zaočkovaný dostatok ľudí, môže to spôsobiť epidémie.

Ukázalo sa to v roku 2010 v Tadžikistane, kde došlo k vypuknutiu zavlečených divokých vírusov obrny. Celkovo bolo v roku 2010 hlásených viac ako 600 prípadov akútnej paralýzy a boli zaznamenané aj úmrtia. Napriek bezpečnostným opatreniam sa vírus rozšíril do najmenej troch ďalších krajín. V priebehu takýchto epidémií sa infekcie môžu do Rakúska dostať aj medzinárodným cestovaním.

Poznámka Na eradikáciu patogénu je v populácii nevyhnutná veľmi vysoká zaočkovanosť. Očkovanie musí pokračovať, kým sa patogén úplne nevyhubí, ako to bolo v prípade kiahní. Kiahne sú na celom svete likvidované od roku 1980.

Diplomová práca 8: Očkovanie spôsobuje choroby, proti ktorým majú chrániť

Je pravda, že určité vakcíny môžu spôsobiť príznaky podobné chorobám. Plnohodnotné ochorenie sa však prakticky nikdy nevyvinie. Najznámejším príkladom sú takzvané „vakcíny proti osýpkam“: Pretože vakcína proti osýpkam je živá vakcína, po očkovaní sa zriedka vyskytne vyrážka podobná osýpkam. Úplne vyvinutá infekcia proti osýpkam alebo známe komplikácie, ako je zápal pľúc alebo encefalitída, sú po očkovaní proti osýpkam absolútne zriedkavé a vyskytujú sa v menej ako jednom prípade na milión zaočkovaných. Pri skutočnej osýpkovej infekcii postihuje encefalitída 1 z 1 000 detí a 6 zo 100 detí má zápal pľúc.

Po očkovaní sa môžu vyskytnúť miestne a všeobecné reakcie, ako je horúčka, nevoľnosť, únava, zvýšená teplota, bolesti hlavy a tela, ako aj opuch alebo začervenanie v mieste vpichu. Toto sú príznaky toho, že telo sa s vakcínou bežne vysporiadava. Absencia takýchto reakcií však neznamená, že očkovanie nemá žiadny účinok.

Poznámka Aby bolo možné očkovanie vôbec schváliť, musí sa preukázať, že prínos pre zdravie je výrazne vyšší ako riziká spojené s očkovaním. Riziká očkovania musia byť oveľa nižšie ako riziká spojené s komplikáciami z choroby. Ak sú k dispozícii očkovania, národní odborníci (Národný výbor pre očkovanie) vyhodnotia vedecké údaje o vakcíne a epidemiologickú situáciu a nakoniec sa vydajú odporúčania založené na dôkazoch založené na súčasnom stave vedomostí, ktoré sa pravidelne kontrolujú a aktualizujú.

Diplomová práca 9: Vakcíny obsahujú nebezpečné chemikálie

Okrem usmrtených alebo oslabených patogénov obsahujú niektoré vakcíny aj ďalšie pomocné látky, ako sú formaldehyd, hliník alebo antibiotiká, ale v extrémne nízkych koncentráciách (výrazne pod stanovenými toxikologickými limitnými hodnotami). Napríklad zákonný limit pre formaldehyd je 0,2 mg / ml na dávku. Avšak formaldehyd je prírodný metabolický produkt, ktorý sa neustále vyskytuje v krvi (2,5 mg / l), bunkách a telesných tekutinách. Až 14 mg sa konzumuje denne spolu s jedlom, obzvlášť vysokým podielom je ovocie a zelenina. Formaldehyd produkuje aj telo: 878 až 1310 mg na kilogram telesnej hmotnosti.

Pred niekoľkými rokmi dvaja americkí lekári naznačili, že nárast prípadov autizmu registrovaných v USA súvisel s konzervačným tiomersalom obsahujúcim ortuť v niektorých vakcínach. WHO, americký „lekársky inštitút“a Európska agentúra pre lieky (EMA) dospeli nezávisle na sebe k záveru, že dostupné štúdie jasne hovoria proti takémuto spojeniu. Farmaceutickí výrobcovia napriek tomu zareagovali na búrlivú diskusiu: vakcíny bez obsahu ortuti sú teraz k dispozícii pre všetky všeobecne odporúčané očkovania. Thimerosal sa v Rakúsku už v bežných vakcínach nepoužíva.

Soli hliníka posilňujú imunitnú odpoveď vo vakcínach (max. 1,25 mg na dávku). Aj tu existujú jasné vyhlásenia niekoľkých orgánov, že extrémne nízke dávky použité vo vakcínach nie sú nijako zdraviu škodlivé.

Podrobné informácie o kontroverznom očkovaní nájdete na webovej stránke Inštitútu Roberta Kocha (RKI). Podrobný prehľadný článok o téme reakcií a vedľajších účinkov po očkovaní je k dispozícii na webovej stránke Federálneho ministerstva sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti a ochrany spotrebiteľa.