Laboratórne Výsledky: Hybridizácia In Situ (ISH)

Laboratórne výsledky: Hybridizácia in situ (ISH)

In situ hybridizácia - tiež známa ako FISH (fluorescenčná hybridizácia in-situ) alebo CISH (hybridizácia chromogénu in-situ) - je špeciálny lekársko-diagnostický postup, pri ktorom sa skúma genetický materiál buniek alebo tkanív tela. S touto metódou vyšetrenia je možné predovšetkým použiť zmeny v ľudskom genetickom materiáli (DNA) na objasnenie dedičných, infekčných a nádorových chorôb.

Hlavnou oblasťou použitia hybridizácie in situ je ďalšie diagnostické spracovanie v súvislosti s vrodenými, genetickými chorobami, vírusovými infekciami buniek a tkanív, zhubnými nádorovými ochoreniami, leukémiami (zhubné ochorenia krvi a kostnej drene) a zhubnými lymfómami (zhubné ochorenia lymfatického systému).

navigácia

• Pokračovať v čítaní
• viac na túto tému
• Rady, súbory na stiahnutie a nástroje

• Aký je laboratórny proces hybridizácie in-situ (ISH)?
• Ako prebieha FISH vyšetrenie?
• U ktorých chorôb sa robí vyšetrenie ISH?

Aký je laboratórny proces hybridizácie in-situ (ISH)?

Hybridizácia in situ je špeciálny lekársky diagnostický postup, pri ktorom sa genetický materiál buniek alebo tkanív tela skúma priamo na týchto štruktúrach.

Základom genetického materiálu je špeciálna, vysoko komplexná molekula s dlhým reťazcom:

„DNA“(kyselina deoxyribonukleová)

U ľudí sa genetický materiál tvorený dvojvláknovou DNA (dvoma komplementárnymi vláknami) nachádza v jadre všetkých buniek tela, pričom všetky bunky tela jedinca majú identický genetický materiál. Presné zloženie individuálneho genetického zloženia každého človeka je navyše jedinečné - porovnateľné s odtlačkom prsta, ktorý je pre každého človeka taktiež jedinečný.

Z tohto dôvodu sa nazýva aj genetický materiál

takzvaný „genetický kód“, pretože plán všetkých štruktúr tela človeka je takpovediac šifrovaný, zmapovaný, uložený a následne tiež odovzdaný ďalej

V bunkových jadrách buniek tela je DNA v zvláštnom poradí známom ako

• „Chromozómy“(dedičné telieska) sa nazývajú. Chromozómy sa vždy vyskytujú v pároch v bunkách ľudského tela, pričom jeden je zdedený po matke a druhý po otcovi. V tomto zmysle obsahujú všetky bunky ľudského tela celkom 46 chromozómov - 22 párov takzvaných autozómov a jeden pár takzvaných pohlavných chromozómov.

• Samotné chromozómy pozostávajú prevažne z DNA, pričom jednotlivé časti sekvencie DNA sa označujú ako „gény“za predpokladu, že im možno priradiť špecifickú funkciu vzhľadom na štruktúru a funkciu tela. Súčet všetkých génov sa nazýva

  „Genóm“ľudskej bytosti

Pomocou laboratórneho procesu hybridizácie in situ je možné určité oblasti genómu vizualizovať priamo v bunkách a tkanivách. To znamená, že genetický materiál (DNA) je viditeľný priamo v jadre buniek a potom je vyšetrený a vyhodnotený pod mikroskopom. Názov tohto laboratórneho postupu je odvodený od tohto princípu:

„In-situ“znamená „priamo v štruktúre, ktorá sa má preskúmať“

Ako prebieha FISH vyšetrenie?

Na vykonanie hybridizácie in-situ sú potrebné tieto komponenty:

• vhodný testovací materiál (vzorky buniek alebo tkanív),
• vhodné vybavenie na prípravu prípravkov ISH a
• detekčný systém (mikroskopický systém) na zobrazenie (zviditeľnenie) genetického materiálu v bunkových jadrách.

Po získaní vyšetrovacieho materiálu musí byť bunkový alebo tkanivový materiál spracovaný:

• Bunkový materiál sa tenko rozotrie na tenké sklenené podložné sklíčka (mikroskopické podložné sklíčka).
• V prípade vzoriek tkaniva sa na výrobu vzoriek tenkého rezu používajú techniky histologickej prípravy, ktoré sa tiež používajú na podložné sklíčka.

Po týchto krokoch prípravy, po krokoch denaturácie na získanie jednovláknovej DNA, sa prípravky potiahnu tzv

„Génové sondy“- sú to tiež denaturované jednovláknové sekvencie DNA, ktoré sa pripájajú k cieľovým sekvenciám (ak sú v testovacom materiáli prítomné) - inými slovami: „hybridizujú“

Aby bolo možné hybridizačné produkty následne pre hodnotenie zviditeľniť, sú sondy DNA označené priamo alebo nepriamo špeciálnymi farbivami. Pokiaľ ide o farbivá, tu sú

• na jednej strane fluorescenčné farbenie, pričom na hodnotenie zodpovedajúcich prípravkov sa musia použiť špeciálne fluorescenčné mikroskopy. Z tohto dôvodu sa táto metóda farbenia tiež nazýva

  Označuje fluorescenčnú in situ hybridizáciu (FISH)

• na druhej strane možno sondy DNA zafarbiť aj jednoduchými chromogénmi (farbivami) a na zobrazenie a vyhodnotenie takto vyrobených prípravkov stačí jednoduchý svetelný mikroskop. Táto technika sa nazýva

  Chromogénna hybridizácia in situ (CISH)

U ktorých chorôb sa robí vyšetrenie ISH?

Hlavnou oblasťou použitia hybridizácie in situ je ďalšie objasnenie v rámci

• vrodené genetické choroby,
• Vírusové infekcie buniek a tkanív,
• zhubné nádorové ochorenia,
• Leukémia (zhubné ochorenia krvi a kostnej drene)
• malígny lymfóm (zhubné ochorenie lymfatického systému).

Pretože sa vzorky buniek alebo tkanív analyzujú ako vyšetrovací materiál pri hybridizácii in situ, je možné tento laboratórny postup vykonať iba vo vhodne vybavených cytologických alebo histologických laboratórnych zariadeniach.

Ďalšie informácie o rakovine nájdete v časti Rakovina.