Laboratórne Výsledky: čo Sú Normálne Hodnoty?

Laboratórne výsledky: čo sú normálne hodnoty?

Výsledky laboratórnych vyšetrení sú zhrnuté v laboratórnej správe. Hodnoty v nich uvedené môžu byť prezentované v rôznych formách (tu nájdete stručný popis).

Typickým formátom výsledku lekárskeho laboratória je takpovediac tabuľka s príslušnými laboratórnymi analýzami uvedenými v riadkoch a výsledky testov nájdete v stĺpcoch tohto formátu tabuľky. Vo väčšine prípadov ide o číselné hodnoty, okrem ktorých sa zobrazuje zodpovedajúca jednotka a tiež takzvaný referenčný rozsah (čítaj „normálne hodnoty“). Ak dôjde k porušeniu jednotlivých laboratórnych hodnôt v referenčnom rozmedzí, je možné zodpovedajúcej hodnote poskytnúť aj takzvaný „štítok patológie“(farebne označený a / alebo „+“alebo „-“).

navigácia

• Pokračovať v čítaní
• viac na túto tému
• Rady, súbory na stiahnutie a nástroje

• Referenčné hodnoty
• Čo znamená „normálne“?
• Referenčné hodnoty u detí
• Referenčné hodnoty pre hormonálne analýzy
• Laboratórne hodnoty mimo referenčného rozsahu
• Vyvarovanie sa chýb

Referenčné hodnoty

Takzvané referenčné hodnoty („normálne hodnoty“) sú dôležitou súčasťou laboratórnych výsledkov. Najmä v prípade výsledkov kvantitatívnych (číselných) testov musí byť referenčný rozsah pre každý výsledok testu vždy uvedený na laboratórnom výsledku.

Ak je príslušná nameraná hodnota nad alebo pod určitou prahovou hodnotou („medzná hodnota“) alebo mimo referenčného rozsahu, je to zvyčajne osobitne vyznačené na laboratórnych výsledkoch:

• výsledok je vytlačený tučne alebo farebne alebo
• Vedľa výsledku skúšky je „+“(ak je prekročená prahová hodnota) alebo „-“(ak hodnota nie je dosiahnutá) (možné sú aj ďalšie symboly: napr. Šípka).

Faktory ovplyvňujúce referenčné rozsahy:

• Metóda vyšetrenia (závisí od lekárskeho laboratória; nie všetky laboratóriá používajú rovnakú metódu),
• Vek,
• Pohlavie tiež
• Denné výkyvy v laboratórne meranej veličine

Čo znamená „normálne“?

Pojem „normálny“tiež stratil dobrú povesť v laboratórnej diagnostike. Možno je to spôsobené tým, že každý chce byť zvláštny, ale v žiadnom prípade nie „normálny“. V štatistike „normálna hodnota“označuje aritmetický priemer, a to sú presne tie, ktoré sú v laboratórnej medicíne takzvané normálne hodnoty. Tu sa však používa modernejší pojem „referenčná hodnota“alebo „referenčný rozsah“.

V laboratórnej medicíne je referenčným rozsahom pre určitú meranú veličinu (napr. Hladinu cukru v krvi, hodnoty pečene) rozsah, v ktorom leží 95 percent všetkých zdravých ľudí s ich individuálnymi nameranými hodnotami. To znamená, že každý 20. človek - teda päť ľudí zo 100 -, aj keď je úplne zdravý, má určitú laboratórnu hodnotu mimo normy.

Dôvodom sú početné biologické rozdiely medzi ľuďmi. Príslušný životný štýl a stravovacie návyky majú osobitný význam aj pre jednotlivé laboratórne hodnoty.

Napríklad vegetariáni možno budú musieť používať iné referenčné hodnoty ako kulturisti alebo maratónci. Všetky tieto skupiny (kolektívne) majú teoreticky svoje vlastné „normálne hodnoty“. V praxi je však nemožné rozdeliť referenčné rozsahy na takúto individuálnu úroveň.

Referenčné hodnoty u detí

U detí môže byť interpretácia laboratórnych výsledkov niekedy problematická, pretože niekedy vôbec neexistujú platné normálne hodnoty. Dôvodom je skutočnosť, že by bolo z etického hľadiska neprijateľné odoberať krv deťom iba na účely testovania na štatistické stanovenie normálnych hodnôt. To isté platí pre ľudí vo vyššom veku.

Referenčné hodnoty pre hormonálne analýzy

Referenčné hodnoty v analýze hormónov predstavujú osobitný problém, napríklad testy hormónov štítnej žľazy majú obrovské výkyvy v priebehu dňa a hladina ženských pohlavných hormónov v krvi veľmi závisí od príslušnej fázy cyklu. Tieto biologické rytmy je preto potrebné zohľadniť pri odbere krvi, ako aj pri profesionálnej interpretácii laboratórnych výsledkov.

Laboratórne hodnoty mimo referenčného rozsahu

V mnohých prípadoch mierne odchýlky od normy nie sú problémom, aj keď sa postihnutí často čudujú, prečo a prečo nie je táto hodnota „normálna“. Tu záleží na laboratórnom špecialistovi. On a jeho tím musia byť zodpovední za zabezpečenie presného a správneho namerania nameraných hodnôt s najvyššou presnosťou. Okrem toho musí byť zaručená úplná vierohodnosť nameraných hodnôt od prijatia nálezu po výtlačok.

Poznámka Prítomnosť ochorenia sa nikdy nesmie odvodzovať z individuálnych laboratórnych hodnôt. Pretože mierne odchýlky od referenčného rozsahu sa vyskytujú aj u zdravých ľudí.

Vyvarovanie sa chýb

Chyby sa môžu stať ešte predtým, ako sa odoberie krv. Vzorky môžu byť zmiešané (nesprávne označenie krvných skúmaviek atď.), Dôležitý je však aj čas, kedy je krv odobratá, a možný zdroj chýb. Krv musí byť odobratá správne, pričom pri odbere krvi je potrebné dodržať správny sled rôzne zafarbených skúmaviek.

S odobratou krvou musí byť navyše manipulované opatrne. Mali by ste sa vyhnúť príliš dlhým prepravným trasám, pretože to môže tiež viesť k nesprávnym výsledkom, ktoré v žiadnom prípade nevychádzajú z chyby merania v laboratóriu. Všetky tieto faktory sa v odbornom žargóne označujú ako „preanalytika“.