Poruchy Pozornosti A Ich Príčiny

Obsah:

Poruchy Pozornosti A Ich Príčiny
Poruchy Pozornosti A Ich Príčiny

Video: Poruchy Pozornosti A Ich Príčiny

Video: Poruchy Pozornosti A Ich Príčiny
Video: Poruchy učení, poruchy pozornosti, dyslexie, dysgrafie - proč je těch problémů dnes tolik? 2024, Marec
Anonim

Porucha pozornosti: Čo je to?

Pozor - znie to ľahko? Model, ktorý je za tým, a jeho definícia sú však viac ako chápané príležitostným slovom „koncentrácia“. Klasická definícia pozornosti ju popisuje ako akýsi „reflektor“.

Mozog v situácii zvýrazňuje dôležité aspekty v popredí, tie, ktoré sa nejavia ako dôležité, sa posúvajú dozadu k vnímaniu a zameraniu. Z tohto hľadiska má pozornosť pre ľudský mozog funkciu filtrovania.

navigácia

  • Pokračovať v čítaní
  • viac na túto tému
  • Rady, súbory na stiahnutie a nástroje
  • Čo je to pozornosť?
  • Pri každodenných činnostiach je nevyhnutná pozornosť
  • Aké sú príčiny porúch pozornosti?

Čo je to pozornosť?

Ak chcete byť pozorní, vyžaduje to viac ako „sústredenie“. Funkcie pozornosti nie sú samostatnými službami, sú zapojené do širokej škály procesov:

  • Vnímanie,
  • Pamäť,
  • Plánujte a konajte,
  • Produkcia a príjem reči (vnímanie),
  • Orientácia v priestore a
  • zručnosti pri riešení problémov.

Moderné teórie o fenoméne pozornosti rozlišujú medzi procesmi spracovania, ktoré prebiehajú automaticky alebo kontrolovane. Ak sa človek venuje nejakej činnosti pozorne, vyžaduje si to určitú úroveň aktivácie. Musíte teda pracovať trochu alebo dokonca veľmi tvrdo. Počas tohto procesu je potrebné odlíšiť dôležité od nedôležitého.

Funkcie pozornosti podrobne

Medzi funkcie pozornosti patria:

  • Aktivácia pozornosti: všeobecná bdelosť a schopnosť krátkodobo zvýšiť pozornosť na stimul.
  • Trvalá pozornosť: schopnosť udržať pozornosť po dlhšiu dobu, a to aj za veľmi monotónnych podmienok.
  • Selektívna (zameraná) pozornosť: Schopnosť sústrediť sa a analyzovať niečo konkrétne - tiež vedľa možných rušivých faktorov.
  • Vizuálno-priestorová selektívna pozornosť (zmena zamerania pozornosti): V prípade orientačných reakcií existuje okrem všeobecného zvýšenia aktivačného tónu aj orientácia na zdroj stimulu (napr. Pohybmi očí).
  • Rozdelená alebo rozložená pozornosť: je to nevyhnutné pri vykonávaní viacerých úloh.

Pri každodenných činnostiach je nevyhnutná pozornosť

Aby ste zvládli každodenný život, potrebujete určitú pozornosť. A to najmä tam, kde človek nevykonáva „automatické“rutinné úkony. Takmer každá intelektuálna alebo praktická činnosť si vyžaduje pozornosť.

Poruchy funkcií pozornosti (napr. Po poraneniach mozgu) preto väčšinou postihujú všetky oblasti života. Tu možno pôsobiť proti rehabilitačným opatreniam (vrátane opatrení z oblasti neuropsychológie). Pozornosť a poškodenie pamäti patria k najbežnejším následkom poškodenia mozgu z rôznych príčin. Poškodenie mozgu ale nie je základom každého problému s pozornosťou.

Aké sú príčiny porúch pozornosti?

Poruchy funkcie pozornosti (napr. Poruchy koncentrácie, ospalosť, zvýšená potreba spánku, ľahká únava, spomalenie, nedostatok riadenia) patria k najbežnejším funkčným poruchám po poškodení mozgu (napr. Poranenie hlavy a mozgu). Závažnosť poranenia mozgu priamo nesúvisí s možnými poruchami pozornosti. Okrem toho nie sú vždy okamžite rozpoznateľné od „zvonka“, t. J. Od iných ľudí. Pre dotknutú osobu však predstavuje veľkú záťaž. Na kompenzáciu následkov poškodenia mozgu sa postihnutí často nachádzajú vo funkcii preťaženia. Mnoho ľudí o tomto poškodení nevie a v mnohých prípadoch po menších poraneniach mozgu zmizne. Okrem deficitov pozornosti sú potrebné aj ďalšie problémy, ako napríklad pamäť,Vyskytujú sa poruchy vnímania alebo reči.

Poruchy pozornosti sa môžu vyskytnúť takmer pri všetkých neurologických ochoreniach centrálneho nervového systému. V závislosti od toho, či je ovplyvnená jedna alebo viac oblastí v mozgu, sa poruchy pozornosti objavujú konkrétnejšie alebo všeobecne. Poruchy pozornosti v dospelosti spôsobujú hlavne:

  • Ochorenia krvných ciev mozgu alebo prietoku krvi mozgom (cerebrovaskulárne ochorenia, napr. Mŕtvica),
  • Traumatické poranenie mozgu (vrátane poranenia krčnej chrbtice),
  • Epilepsia,
  • neurodegeneratívne choroby (napr. demencia),
  • Roztrúsená skleróza,
  • duševné choroby (napr. depresia, schizofrénia, ADHD).

„Čistý“nedostatok koncentrácie sa môže vyskytnúť každú chvíľu bez toho, aby to bolo patologické, napríklad pod stresom alebo po veľmi dlhom dni v práci. Dôvodom sú niekedy aj vonkajšie podmienky, ktoré sťažujú sústredenie, napr. Teplo alebo hluk.

Ďalšie informácie o diagnostike a terapii nájdete v téme Poruchy pozornosti: Diagnostika a terapia.

Odporúčaná: