Obsah:
Vyjasnite vyhorenie
Na diagnostiku syndrómu vyhorenia lekár urobí anamnézu, objasní fyzické a psychologické príznaky a vylúči ďalšie možné príčiny príznakov. Môžu byť preto potrebné rôzne vyšetrenia. Zapojiť sa môžu aj odborníci z oblastí psychoterapie alebo klinickej psychológie.
Lekárske vyšetrenie je však nevyhnutné na vylúčenie alebo zistenie lekárskych príčin existujúceho vyčerpania a sprievodných príznakov. Pri diagnostike a liečbe je tiež dôležité brať do úvahy súkromné a profesionálne prostredie.
navigácia
- Pokračovať v čítaní
- viac na túto tému
- Rady, súbory na stiahnutie a nástroje
- Diagnóza príznakov
- Vylúčte iné choroby
Diagnóza príznakov
Celkové fyzické vyčerpanie, cynizmus z práce a zhoršená profesionálna sebaúcta sú niektoré z hlavných príznakov syndrómu vyhorenia. V priebehu vývoja syndrómu vyhorenia sa však môže objaviť veľa rôznych, často nešpecifických príznakov, ako sú bolesti, závraty, únava a poruchy spánku. Viac informácií o vývoji vyhorenia a jednotlivých fázach vyhorenia nájdete v časti Cesta k vyhoreniu. Diagnóza komorbidít, ako sú napríklad psychologické problémy, je tiež veľmi dôležitá.
Syndróm vyhorenia sa diagnostikuje na základe príznakov a často súvisí s pracovným životom. Syndróm vyhorenia sa však nepovažuje za chorobu z povolania. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (kód ICD-10) patrí syndróm vyhorenia do kategórie „Problémy spojené s ťažkosťami pri zvládaní života“. Ak pacient nie je schopný pracovať z dôvodu vyhorenia, môže byť nevyhnutná (dlhšia) práceneschopnosť.
V závislosti na individuálnych potrebách pacienta sa prijímajú rôzne terapeutické opatrenia - napríklad zvládanie stresu alebo psychoterapia. Ďalšie informácie nájdete v téme Liečba vyhorením.
Vylúčte iné choroby
Diferenciálna diagnostika je obzvlášť dôležitá pri syndróme vyhorenia - to znamená, že lekár (prípadne spolu s odborníkmi z oblasti klinickej psychológie alebo psychoterapie) objasní, či existujú ďalšie duševné, psychosomatické alebo fyzické choroby alebo poruchy. Môže to byť napríklad ťažká depresia, syndróm chronickej únavy (CFS), poruchy prispôsobenia, nadmerné užívanie alkoholu alebo všeobecné úzkostné poruchy. Berú sa do úvahy aj fyzické choroby, ako sú autoimunitné ochorenia (napr. Hashimotova tyroiditída), rakovina alebo syndrómy nedostatku (napr. Nedostatok železa).
